BOH MI DAL POSLANIE

            Jedna rozprávka zo Severnej Afriky opisuje obdobie veľkého sucha, ktoré doľahlo na celú krajinu. Stepná tráva vädla, zvieratá nemali čo piť a púšť sa čoraz väčšmi rozširovala. Dokonca aj silné stromy a kríky privyknuté na nedostatok vody strácali svoju silu a vysychali. Pramene a rieky sa už dávno premenili na prach. Iba malá kvetinka sucho prežila, lebo rástla v blízkosti pramienka. Ani ten už nevládal, bol už takmer vyschnutý a kládol si otázku: „Načo tu ešte som, prečo sa ešte namáham pre túto jedinú kvetinku, keď už aj tak je všetko vyschnuté?“ Vtedy sa k nemu z posledných síl sklonil starý mohutný strom a povedal mu: „Pramienok, od teba nikto neočakáva, že dáš zazelenať celej púšti. Tvojou úlohou je dať prežiť tejto jedinej malej kvetinke.“
            Možno aj nám sa zdajú byť dary, ktoré sme dostali od Boha, v porovnaní s darmi iných, nepatrné a málo zaujímavé. Preto neustále poškuľujeme po tom, čo dostali iní a v srdci si hromadíme zlé myšlienky. Svätý Pavol dôležitosť poslania každého človeka vyjadril obrazom Cirkvi, tajomného mystického tela, a jeho údov:„...Boh niektorých ustanovil za apoštolov, iných za prorokov, iných za učiteľov, dal dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky?...“ (1Kor 12,28-30)
            Boh každému z nás dáva dosť, aby sme splnili svoje poslanie, a je len na nás, či jeho dary využijeme naplno. Potrebujeme pri tom i pokoru, aby sme vedeli prijať svoje miesto, a vieru, že naša úloha je v Božích očiach veľká. Lebo Boh si pre veľké ciele častokrát volí práve to malé a slabé, aby zahanbil veľkých a silných.